Modrá ekonomika a tvorba pracovných miest
Po tom, ako prepukla globálna ekonomická kríza, sa ukázalo, že ekonomiky dnes už nemá čo poháňať. Svetová banka a ďalšie inštitúcie varujú pred ďalším pokračovaním krízy. Spomaľovanie rastu ekonomiky v jednotlivých krajinách a otázka, čo by mohlo ekonomiky rozhýbať, sa stávajú kľúčovými problémami, ktoré treba naliehavo riešiť. Zároveň je jasné, že nemáme desiatky rokov na hľadanie riešení, ale tie treba skoncipovať a realizovať čo najskôr.
Modrá ekonomika je založená na napodobňovaní ekonómie prírody a využíva sto inovácií, ktoré boli vyvinuté vedeckými, výskumnými a vývojovými inštitúciami vo viacerých krajinách sveta (napr. USA, Japonsko, Veľká Británia, Švédsko, Nemecko, Srbsko, Kanada, Južná Kórea, Hongkong, Dánsko, Taliansko atď.). Projekty Modrej ekonomiky, ktoré tieto inovácie využívajú, sa realizujú v krajinách ako Kolumbia, Benin, Japonsko, India, Zimbabwe, Kanada, USA, Taliansko, Srbsko, Nemecko, Japonsko a ďalších. Modrá ekonomika prepája výskumné a vývojové kapacity s podnikateľskými aktivitami a umožňuje tieto realizovať v štruktúre lokálnej ekonomiky. Podrobná kalkulácia možností vytvárania pracovných miest k realizovaným inováciám je obsiahnutá práve v knihe Modrá ekonomika.
Jednotlivé projekty Modrej ekonomiky sú zamerané na potravinovú bezpečnosť, zdravotnú bezpečnosť, regeneráciu lesov, produkciu potravín, produkciu energie, bývanie, recykláciu, čistenie vody, čistenie vzduchu, poľnohospodárstvo, plasty, ťažbu, materiálovú efektívnosť a ďalšie aktivity.
Jedným z kľúčových prvkov modelu Modrej ekonomiky je radikálne znižovanie produkcie odpadov: to, čo dnes považujeme za odpad, sa stáva vstupom pre iný ekonomický proces. Lineárna ekonomika sa tak mení na cyklickú ekonomiku.
Vzhľadom na vysokú nezamestnanosť sú projekty Modrej ekonomiky zaujímavé aj pre Slovensko a môžu byť prínosom najmä pre regióny s vysokou nezamestnanosťou.